Čo je to neurofeedback?
Neurofeedback predstavuje novú paradigmu v oblasti rozvoja duševného zdravia. Chemická paradigma, ktorá je významná i populárna, priniesla mnohé účinné lieky (nie len psychiatrické), ktoré ovplyvňujú chemickú komunikáciu medzi neurónmi (mozgovými bunkami)—základnými jednotkami komunikácie v rámci nervového systému. Avšak, neuronálny prenos je elektrochemický dej, a nie len chemický. Elektrická aktivita mozgu vytvára mozgové vlny. Mozog seba organizuje prostredníctvom oscilujúcich rytmov, ktoré je možné pomocou technológie zaznamenať. Záznam mozgovej aktivity sa nazýva elektroencefalogram, v skratke EEG. Podľa Fisher (2014), plasticita mozgu, teda jeho schopnosť učiť sa a meniť, spočíva práve v elektrickej aktivite mozgu, v jeho elektrických osciláciách, ku ktorým sa dokážeme dostať práve prostredníctvom tréningu mozgových vĺn. Posilnenie žiaduceho vzoru mozgových vĺn v presnom čase, keď sa objavia, je základným princípom neurofeedbacku.
V praxi aj v literatúre sa môžeme stretnúť s pojmami ako EEG biofeedback, brainfeedback, neurofeedback, a všetky tieto pojmy označujú to isté: „učenie, ktoré využíva špeciálny prístroj, ktorý poskytuje okamžitú spätnú väzbu v momente, keď sa dosiahne žiaduci vzor mozgovej aktivity.“ (Demos, 2019) Spätná väzba podporí mozog, aby robil viac žiaduceho typu mozgových vĺn, a menej tých vĺn, ktoré spôsobujú nechcené prejavy v prežívaní a správaní.
Princíp spätnej väzby je vo všeobecnosti základom regulácie nie len u živých organizmov, ale i zložitých systémov. Pozrime sa teda bližšie na princíp neurologickej spätnej väzby, ktorá umožňuje reguláciu mozgovej aktivity. Pri spätnej väzbe mozog dostane informáciu o tom, ako funguje. Vďaka tejto informácii o svojom „výkone“ môže mozog riadiť a upravovať svoju činosť – môže ju meniť. Svoju aktivitu teda mozog upravuje podľa svojej vlastnej predchádzajúcej aktivity. Tento princíp biologickej spätnej väzby „umožňuje uvedomovať si, čo by sme inak svojimi zmyslami neboli schopní vnímať“ (Tonhajzerová & Mešťaník, 2016) – ako a čo robí náš mozog.
Nedokážeme cítiť svoje mozgové vlny, ale sú neustále „v pohybe“ a hrajú zásadnú rolu pri premýšľaní, pozornosti, pri tom ako riadime alebo neriadime svoje emócie, ako spracovávame informácie, dokonca kým sme (našej identite), a oveľa viac. Keďže svoje mozgové vlny necítime, nemôžeme ani cítiť, keď sa menia. Neurofeedback prístroj nám teda nie len poskytuje informáciu o vlastnej mozgovej aktivite, ale zároveň umožňuje mozgu pomocou spätnej väzby zmeniť svoje staré a neúčinné “zabehnuté dráhy”, elektrické vzorce. Neurofeedback teda sprostredkováva zmeny v mozgu (Demos, 2019, s.292). Ako sa to deje?
Keď mozog dosiahne nejaký cieľ, dostane odmenu, čiže pozitívnu spätnú väzbu. Mozog dostáva iba odmenu za dosiahnutie cieľa, nikdy nie trest. Keď sa mu nepodarí dosiahnuť cieľ, odmenu skrátka nedostane. Táto forma učenia sa volá operačné podmieňovanie. Operačné podmieňovanie je teda učenie sa určitému správaniu alebo reakciám—v prípade mozgu zase vzoru mozgových vĺn—za ktoré získavame odmenu (odmena ich posilňuje) a vyhasínanie, alebo utlmovanie tých reakcií (vzoru mozgových vĺn), za ktoré nedostávame odmenu. Mozog sa prostredníctvom pozitívnej spätnej väzby, odmeny, učí novému, inému vzoru mozgových vĺn, ktoré sú posilňované. Spätnou väzbou je zväčša zvukový signál, ktorý môže byť kombinovaný s vizuálnou grafikou, ale môže byť použitý i signál dotykový. Zvukové tóny mozog rozpozná ako spätnú väzbu, pretože sú synchronizované s rytmicitou mozgu (Demos, 2019, s.14). Mozog identifikuje spätnú väzbu ako vzor. Vždy, keď je vzor prerušený (tým, že nedostane zvukový signál, lebo sa mu nepodarilo dosiahnuť žiaduci cieľ), mozog pracuje na jeho dokončení, čím reguluje sám seba. Okrem toho, že je rád odmeňovaný, automaticky dopĺňa chýbajúci vzor k vytvoreniu celku a plynulosti. Podobne ako to dokážeme urobiť my s týmito obrázkami:
Nikto nedokáže mozog donútiť k zmene; zmena začína uvedomením (Demos, 2019). Cieľom spätnej väzby je podporiť toto uvedomenie, ktoré vedie k zmenám. Aj bez prístroja sa zmeny rytmických vzorov mozgových vĺn dejú, hoci nepriamo a postupne, skrze životné skúsenosti, poradenstvo alebo vzdelávanie. Udalosti a naše reakcie na ne sa však nie raz zapisujú do mozgu negatívne. Keď to dokážeme na sebe vnímať, potom sa snažíme pracovať so svojou mysľou, a skrze zmenu myslenia tak pôsobiť na mozog, avšak mozog nás nie vždy pustí tak, ako by sme chceli. Avšak s neurofeedbackom sa zmeny dejú priamo: tréningom mozgu dokážeme ľahšie ovplyvniť potom aj našu myseľ, ba dokonca aj prežívanie seba.
Neexistuje len jedna správna metóda neurofeedbacku. Existujú rôzne prístupy a všetky úspešne pomáhajú klientovi. Dokonca ani len v rámci jedného prístupu neexistuje jeden protokol, ktorý by prevyšoval všetky ostatné. (Demos, 2019, s.300) Preto je dobré dopriať si čas a nájsť taký spôsob tréningu, ktorý pomáha danému klientovi otvoriť cesty k lepšiemu životu. A to prajeme každému človeku v jeho jedinečnosti.
Literatúra:
Fisher, S.F. (2014).x Neurofeedback in the treatment of developmental trauma. Calmig the fear-driven brain. WW Norton & Company.
Demos, J.N. (2019). Getting Started with EEG Neurofeedback. 2nd Edition. WW Norton & Company.
Kontaktujte nás
Máte otázky? Neváhajte nás kontaktovať!