Rodová rovnosť v letectve a IATA 25 do 2025

Je zmysluplné mať kvóty na to, koľko mužov a žien má byť v rámci rovnoprávnosti zamestnaných v letectve? Odpoveď by možno prekvapila aj IATA, ktorá spustila iniciatívu “na uzavretie rodovej medzery” - IATA 25 do 2025. „Na rozdiel od populárneho názoru,” totižto, “rozdiely medzi mužmi a ženami v povolaní nemusia byť len stereotypom alebo zaujatosťou“ (Demos, 2019, s.149), ale vychádzajú z funkčnej organizácie nášho mozgu.

Vynakladá sa značné úsilie na to, aby sa odvetvie leteckej dopravy v budúcnosti stalo rodovo rôznorodejším. Dnes sú populárne tzv. “Diversity, Equity and Inclusion (DE&I) policies”. Jedným z takýchto programov, ktorý pôsobí na globálnej úrovni, je iniciatíva IATA 25 do 2025. Táto inciatíva vznikla na podnet generálneho riaditeľa spoločnosti Air New Zealand, ktorý svojim kolegom položil konkrétnu otázku: „Čo môžeme viac spraviť pre zmenu rodovej rovnováhy v našom priemysle?” (IATA, 2024, s.11).

Do programu IATA sa zapojilo viac ako 200 lídrov z leteckého priemyslu a otázka, ktorá IATA zamestnáva nie je to, či robíme správne, či to má svoje opodstatnenie a čo nás k tomu motivuje (či v skutku dobro leteckého odvetvia a osôb v ňom zamestnaných), pretože ako sami píšu, dobrom sú ekonomické výhody rodovej rozmanitosti, ale to čo ich zamestnáva je, či: „Postupujeme dostatočne rýchlo, aby sme dosiahli skutočnú rodovú rovnováhu?” (IATA, 2024, s.11)

Iniciatíva IATA 25 do 2025 bola spustená v roku 2019 a zastúpenie jednotlivých pohlaví na pracovných pozíciách v letectve nazývajú doslova rodovou medzerou: „This clearly highlighted the gender gap in aviation and the need for action to help close it within a meaningful timeframe.” (IATA, 2024, s.11) Ich snahou je posilniť zastúpenie žien na vedúcich pozíciách a na pozíciách, na ktorých typicky dominujú muži, buď tým, že sa zvýši počet žien o 25% alebo že sa dosiahne 25%-tný podiel žien v danej spoločnosti.

Pre zaujímavosť, rodové zloženie v rámci letectva je nasledovné (IATA, 2024, s.9): údaje Medzinárodnej Organizácie Civilného Letectva (ICAO) za rok 2021 naznačujú, že podiel žien s licenciou v letectve, ktorý zahŕňa pilotov, riadiacich letovej prevádzky (RLP) a technikov (mechanikov), bol približne 5,1%. Konkrétne, ženy tvorili 4,7% všetkých pilotov, 3,1% technikov údržby lietadiel a 21,1 % riadiacich letovej prevádzky. India je na najvyššom mieste v rebríčku z hľadiska rodovej rozmanitosti v letectve a ženy tvoria 14% pilotov leteckých spoločností v Indii. Na letiskách a vo výrobe dominujú muži s 18,4% a 18,8% podielom žien resp. V leteckých spoločnostiach je najvyšší podiel žien (42,4 %), čo prisudzujú vysokému podielu letušiek. Na pozícii palubného sprievodcu bol však zaznamenaný nárast počtu mužov, pretože letecké spoločnosti si v rámci rodovej rovnosti, dali za cieľ prijímať viac mužov na tie pozície, kde zase dominujú ženy.V rokoch 2021 až 2023 bolo zamestnaných približne 149-tisíc nových pracovníkov v letectve a takmer 48% z nich tvorili ženy (IATA, 2024, s.17). Mnohým sa teda podarilo naplniť jeden z dvoch cieľov IATA 25 do 2025, ak nie aj obidva. Tento nárast podielu žien prisudzujú „to the larger and more focused investment of the industry on attracting and training female employees into this sector of the labor force in recent years.” (IATA, 2024, s.17)

Je v skutku možné, že rodová nerovnováha, vo všeobecnosti, môže byť aj kultúrne podmienená. Napríklad, medzi krajinami, v ktorých boli zaznamenané najväčšie rodové rozdiely boli krajiny ako Jemen a Irak (kde dominuje Islam), oproti krajinám ako je Švédsko a Luxembursko, kde boli tieto rozdiely najnižšie. Avšak, čím to je, že napriek pokroku smerom k rodovej rozmanitosti, naďalej pretrvávajú rozdiely? Odzrkadľuje rodová “nerovnováha” v letectve len kultúrne presvedčenia, alebo je dôsledkom málo inkluzívnej politiky konkrétnych spoločností, nedostatočného náboru žien, či dokonca je to spôsobené tréningom? Alebo je za tým aj niečo naprosto prirodzené? Možno niečo tak prirodzené, že regulačná činnosť je možno až umelá a kontraproduktívna? Skutočnosť naznačuje, že tu musí byť ešte niečo iné, čo hrá významnú rolu a má významný vplyv. Napríklad, činnosť nášho mozgu.

Ženský a mužský mozog sa líšia čo do svojho eletrochemického zapojenia (Demos, 2019, Siegel, 2020). To nie je rodový mýtus. Navyše, až 10 – 20% mužov a žien môže mať schopnosti opačného pohlavia (čo by mohlo vysvetliť aspoň určitú časť nárastu prijímania žien na technické pozície), a zároveň, je mnoho individuálnych rozdielov (Demos, 2019, s.149). Podľa Demosa (2019, s.148-149), typický rozdiel medzi mužmi a ženami sa týka rozdielov vo využívaní ľavej a pravej hemisféry. Ženský mozog má väčšie a hrubšie corpus callosum (ktoré spája pravú a ľavú hemisféru) než mužský mozog, čo spôsobuje až o 30% viac spojení medzi ľavou a pravou hemisférou. To v praxi znamená, že ženy majú väčšie a lepšie spojenie medzi emocionálnou pravou a logickou ľavou hemisférou. Toto väčšie prepojenie môže prispieť k bohatšej schopnosti žien vyjadrovať, chápať a interpretovať medziľudské emócie. Pri riešení zložitých mentálnych úloh, ženy majú tendenciu využívať obe strany mozgu, zatiaľ čo muži často využívajú tú stranu, ktorá je na to najvhodnejšia. Táto bihemisferálna činnosť mozgu naznačuje, že ženy určitým spôsobom vnímajú život zo širšieho hľadiska a do uvažovania vnášajú viac aspektov situácie. Muži sú naopak zameranejší.

Väčšie prepojenie oboch hemisfér a častejšie využívanie obidvoch sa prejavuje aj v jazykových schopnostiach. Preto, napríklad, menej žien než mužov trpí dyslexiou. (Demos, 2019, s.148-149) Siegel (2020, s.308) dopĺňa, že ženy sú lepšie vo verbálnej plynulosti, rýchlosti artikulácie a gramatike. Muži pri spracovaní jazyka zvyčajne viac využívajú ľavú hemisféru a pokiaľ ide o emócie, väčšinou viac využívajú pravú (Demos, 2019, s.149), čiže tie, ktoré sú na dané funkcie dominantne disponované. Pokiaľ ide o priestorové schopnosti, karta sa obracia: muži využívajú viac mozgu na oboch stranách (Demos, 2019, s.148-149). Sú lepší v rozpoznávaní zľava doprava, určovaní, ktorým smerom je sever, čítaní máp a hraní trojrozmerných hier alebo hádaniek (Demos, 2019, s.148-149). Aj podľa Siegela (2020, s.308) sú muži vo všeobecnosti lepší v úlohách, ktoré majú priestorový charakter, vrátane zostavovania obrázkov, dizajnu blokov, mentálnej rotácie, orientácie v bludisku a v mechanických zručnostiach. A hoci ženy sú, podľa Siegela (ibid.), lepšie v úlohách zahŕňajúcich rýchlosť vnímania, manuálnu presnosť a aritmetické výpočty, muži sú zase lepší v matematickom uvažovaní, v zachytení pohybujúceho sa objektu a v nachádzaní cesty po trase (ibid.).

Ako možno teda vidieť, rodová “nerovnováha” v letectve nie je len nejakým zrkadlom sociálnej nespravodlivosti, ale skôr prirodzeného fungovania nášho mozgu, a teda aj našich osobných preferencií - čo si volíme ako svoje povolanie. Výber vhodných kandidátov na určité pozície, zvlásť tie od ktorých závisia ľudské životy, by sa mal riadiť schopnosťami kandidáta, a nemal by byť skreslený kultúrne, čo platí aj pre krajiny ako Jemen a Irak. Avšak iniciatívu za rodovú rovnosť možno tiež považovať za kultúrny fenomén, a keďže je umelým tlakom, mohla by viesť k opačnému extrému, pretože rodová dominancia je v určitých povolaniach proste len úplne normálna a úplne prirodzená, a nie je diskrimináciou. Nech je vybratý vhodnejší kandidát.

Pozn. Slovo “kandidát” (a podone aj mnohé iné, aj názvy povolaní) neoznačuje len mužské pohlavie aj keď je gramaticky mužského rodu, ale zahŕňa obidve v jednote, čím túto jednotu a rovnakú hodnotu oboch práveže zdôrazňuje a vyjadruje. Vychádza z pojmu “človek” - muž aj žena sú človek, čo má aj Biblický základ (Gn1,27 a Gn5,2: „Muža a ženu ich stvoril, požehnal ich a dal im meno človek, keď boli stvorení.”). Mimochodom, je tiež napísané, že „prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou“ (1Kor15,45), a slovo “bytosť” tiež očividne neoznačuje len ženské pohlavie, aj keď je gramaticky ženského rodu, ale zahŕňa ako mužov, tak aj ženy.

Literatúra:
IATA (2024). Gender in Aviation Celebrating progress while looking to the future. Dostupné online: https://www.iata.org/contentassets/cd7f1170cbf447c7824f63e8d138e5d0/gender-in-aviation-final.pdf.
Siegel, D. (2020). The developing mind. How relationships and the brain interact to shape who we are. 3rd Ed. New York, London: The Guilford Press.
Demos, J. (2019). Getting started with EEG neurofeedback. W. W. Norton & Company.